ČSKB prof. MUDr. Teofil Rudolf Niederland, DrSc.
Slovenskú medicínsku verejnosť sa koncom októbra 2003 hlboko dotkla smutná udalosť - naša spoločnosť stratila ďalšiu veľkú osobnosť - vo veku 88 rokov odišiel prof. MUDr. Teofil Rudolf Niederland, DrSc. Odišiel zakladateľ nielen klinickej biochémie, ale aj farmakobiochémie a klinickej farmakológie, ktorý postavil aj základy moderného pohľadu na profil internej medicíny. Túto stratu pociťujú najmä klinickí biochemici, ktorým ako prvým začal budovať seriózne základy pre ich terajšiu pozíciu ako významného medicínskeho odboru.
K jeho budúcej profesionálnej orientácii určite prispel fakt, že ešte ako poslucháč medicíny v Prahe mohol začať pracovať ako fiškus na internej klinike prof. Pelnářa pod vedením Dr. Šilinka a doc. Charváta. Tu popri práci pri lôžku pacienta sa postupne zoznamoval s narastajúcim významom výsledkov laboratórnych vyšetrení pri určovaní diagnózy a priebehu liečby pacientov. Jeho pražský klinický pobyt dočasne prerušili vojnové udalosti, vrátil sa na Slovensko, kde - po absolvovaní vojenskej služby - nastúpil na II. internú kliniku v Bratislave. Po skončení vojny ho prednosta kliniky prof. Sumbal posiela znovu do Prahy - na I. internú kliniku prof. Hynka. Tu sa definitívne začala formovať jeho ďalšia profesionálna budúcnosť - vzhľadom na predchádzajúce skúsenosti v laboratórnou prácou v tíme Dr. Šilinka - prejavil záujem pracovať v klinicko-biochemickom laboratóriu, ktorého vedúcim bol prof. Hořejší. Toto pracovné spojenie dvoch osobností bolo zrejme rozhodujúce pre ďalšie zameranie prof. Niederlanda. Potvrdil to i jeho nasledovný dvojročný študijný pobyt u „nobelovcov“ manželov Coriovcov v rámci prestížneho štipendia udelovaného Rockefellerovou nadáciou. Potom už ostala túžba - uplatniť a ďalej rozvíjať získané poznatky vlastnou cestou na Slovensku. Rozhodujúcu úlohu tu zohrali mimoriadne osobné vlastnosti prof. Niederlanda - jeho cieľavedomosť, intelekt i organizačné schopnosti. Ako prvý v ČSSR začína systematicky prednášať biochémiu na lekárskej fakulte, píše učebnice, dokonca v roku 1954 vydáva prvý učebný text venovaný klinickej biochémii. Svojimi nevšednými pedagogickými schopnosťami priťahuje k tejto disciplíne poslucháčov medicíny, z ktorých sa postupne stávajú asistenti na novozaloženom Ústave všeobecnej a klinickej biochémie LF UK v Bratislave. Slovenská biochémia i klinická biochémia získava svoje renomé, čo sa prejavilo i snahou zabezpečiť výchovu ďalších špecialistov v tomto odbore.
Prof. Niederland vychoval biochemikov, ktorí začali viesť biochemické ústavy na lekárskych fakultách v Košiciach, neskôr i v Martine, ako aj na Farmaceutickej fakulte UK v Bratislave. Mimoriadne odborné a organizačné schopnosti prof. Niederlanda ho postavili v roku 1956 na čelo novozaloženej celoštátnej Katedry klinických vyšetrovacích metód (oniečo neskôr Katedry klinickej biochémie) pražského Ústavu pre doškolovanie lekárov a farmaceutov). Tu položil prof. Niederland úspešné základy pre výchovu klinických biochemikov a analytikov v celej ČSR. V tomto duchu pokračoval i po zriadení samostatnej Katedry klinickej biochémie na slovenskom „doškolováku“.
Predstava prof. Niederlanda však stále nebola naplnená - túžil spojiť biochemické laboratórium s klinickým pracoviskom. Jeho nevšedná cieľavedomosť a vôľa dosiahli svoje - už roku 1957 bol poverený zriadením III. internej kliniky a súčasne sa mu podarilo vybudovať i laboratórnu základňu v provizórnom drevenom „švédskom“ baráku v areáli kliniky. Tým sa mu splnil sen umožniť úzke prepojenie kliniky s biochemickým laboratóriom, čo sa neskôr stalo vzorom i pre ďalšie podobné pracoviská v celom Československu. „Jeho“ III .interná klinika sa takto stala poprednou liečebnou i vedeckovýskumnou základňou slovenskej internej medicíny.
Vynikajúce pedagogické a odborné schopnosti prof. Niederlanda i jeho autorita mu umožnili vytvoriť mimoriadne schopný tím spolupracovníkov, klinikov i biochemikov, z ktorých prakticky všetci získali najvyššie akademické a vedecké hodnosti a tituly. Táto plejáda vysoko erudovaných a schopných žiakov mu dovolila realizovať i ďalšie priekopnícke projekty. Orientoval sa na farmakobiochémiu, klinickú farmakológiu a farmakoterapiu. I tu vychováva celý rad úspešných osobností a zakladá nové pracoviská. Nemožno vymenovať všetko, čo sa i v tomto smere prof.Niederlandovi podarilo vytvoriť a uviesť do života. Rovnako nemožno tu vymenovať jeho úspechy, ktoré dosiahol svojou aktivitou vo vrcholových zdravotníckych, školských a akademických inštitúciach, nielen celoštátnych, ale aj medzinárodných.
Prof. Niederland bol vzácny človek, výborný vedec a pedagóg, na prednášky ktorého chodili študenti a lekári v nateraz nepredstaviteľných počtoch. Svojim nadšením i schopnosťami ich vedel nadchnúť pre systematickú a cieľavedomú prácu. Osobne som mu navždy povďačný za to, že ma prijal do svojho kolektívu a že mi ukázal krásy biochémie a neskôr i klinickej biochémie a ich nezastupiteľné miesto v súčasnej medicíne. Pre mnohých z nás ostáva naďalej vzorom a neprestane žiť v našich spomienkach.
Česť jeho pamiatke!
Ivan Pecháň